Farnosť – História

Pamätná kniha obcí Horný a Dolný Kamenec uvádza, že v 9. storočí stál drevený kostolík na pozemku Halanszká. Katalóg kardinála Pazmáňa, Ostihomského biskupa, uvádza farnosť ako starobylú, patriacu do jeho diecézy. Je uvedená medzi starými farami archidiakonátu Tekovkého pod názvom „Kemenicz“. S pôvodným pomenovaním lokality ako Horné Kostoľany – Superior Castellyan sa po prvý raz stretávame až v 14. storočí, kedy sa uvádza, že lokalita bola známa sakrálnou stavbou – kostolom umiestneným na vyššej polohe. Od druhej polovice 15. storočia až do roku 1500 bol postavený murovaný kostol nad obcou na náhornej plošine. Rodinu Kosolányiovcov, ktorá prijala obec od kráľa Žigmunda v roku 1435, môžeme označiť aj za donatárov a staviteľov neskoro gotického kostola. Podľa toho patronátne právo mala rodina Kostolányiovcov, kým neodpadla od viery. V pamätnej knihe je uvedeé, že kostol v rokoch 1632-1685 striedavo patril luteránom. Osliansky slúžny náčelník tu zajal posledného evanjelického kazateľa Sabatku a kostol vrátil právnym majiteľom katolíkom. Ako dôsledok rekatolizácie jezuitského rád v 17.-18. storočí obyvateľstvo dnes vyznáva rímskokatolícke náboženstvo. Farnosť bola včlenená do novozriadenej Banskobystrickej diecézy.

FARSKÝ KOSTOL VŠETKÝCH SVÄTÝCH

Rímsko-katolícky kostol zasvätený Všetkým svätým bol datovaný do prvej polovice podľa neskorogotických portálov a renesančnej hrebienkovej klenby s gotickým hviezdicovým obrazom. Bol situovaný nad starou cestou nad obcou na náhornej plošine. Kostol pravdepodobne vyhorel medzi rokmi 1520-1560. Dnešné klenby v lodi, vo svätyni a v sakristii sú renesančné. Sieťový obrazec naznačený v štuke n klenbe lode a svätyne evokuje ešte predchádzajúce gotické obdobie. Z roku 1654 pochádzal drevený maľovaný chór zdobený ľudovými maľbami, ktorý bol nahradený betónovým v roku 1945. Z doby okolo polovice 17. storočia pochádza prístavba veže na západe. Neskôr na severnej strane bola postavená kaplnka svätej Anny. Veľká polkruhová arkáda spája kaplnku s loďou kostola. S exteriéru sa pripája stavba kaplnky k stene sakristia. V súvislosti s novým barokovým a rokokovým zariadením sa kostol vnútorne upravoval. Prvýkrát bol osvetlený v roku 1750 a druhýkrát v roku 1805. Pomerne široký, polkuhovo ukončený víťazný oblúk tvorí prechod do lode. Pozdĺžna loď je zaklenutá valenou klebou s lunetami. Na západnej strane lode je vstupný otvor vedúci do podvežia. Na južnej strane je pôvodný nekorogotický vstupný portál. Kostol je vydláždený benátskymi dlaždicami. Pod kaplnkou sa nachádza krypta rodu Rajcsanyiovcov, pod chórom krypta rodiny Kostolányiovcov. Spolu ich je päť a v súčasnosti sú neprístupné. Hlavný oltár sa nachádza na východnej strane presbytéria. Je z dreva, polychrómia, zlátenie a striebrenie z polovice 18. storočia. Je rokokový s mriežkovým ornamentom na spôsob krídel nezvyčajného tvaru. Má ústredný obraz Všetkých svätých. Na menze (oltárnej doske) je tabernákulum (skrinka na oltári na uschovávanie monštrancie a kalichov) so sochami dvoch anjelov svetlonosov a dvoch adorujúcich anjelov. Krížovú cestu a spovednicu zhotovil rezbár Ľudovít Pisár, rodák z Kamenca pod Vtáčnikom. K západnému priečeliu je pristavená veža. Má takmer štvorcový tvar a klenutá je jedným poľom plytkej renesančnej klenby krížového tvaru. Podlažie má drevenú podlahu, na ktorej je kovová zvonová konštrukcia. Na zvonovej stolici sú tri zvony z 20. storočia. Prvý – Veľký zvon (Najsvätejšia trojica) má 778 kg, druhý – Stredný zvon (Svätý Vendelín) má 450 kg a tretí – Umieráčik malý (Svätý Cyril a Metod) má 121 kg. Rekonštrukcia strechy a vonkajšej fasády bola vykonaná v lete roku 2002. Ďalšia úprava nenechala na seba dlho čakať – na jar roku 2003 bola opravená vnútorná omietka kostola i jeho maľovka. V mesiaci august 2004 sa uskutočnila rozsiahla úprava okolia farského kostola. Úprava sa týkala opravy schodiska vedúceho ku kostolu i vybudovania bezbariérového prístupu do kostola odzadu. Občania – farníci – sa na prácach zúčastnili dobrovoľne, bez nároku na odmenu. Pri prácach pomáhal aj dôstojný pán farár. Kostol bol kedysi ohradený múrom, z ktorého sa zachovali iba základy. Cez múr viedla brána nazývaná klebetnica, ktorá sa zachovala dodnes.

FARSKÁ BUDOVA

    V rokoch 1780-1783 za pôsobenia dôstojného pána Jozefa Schestáka bola postavená prvá farská budova z nepálených tehál v klasickom štýle. Kanonická vizitácia z roku 1821 uvádza: „Fara je postavená na svahovitom kopci, múry nemajú pevnosť, ale stále vznikajú pukliny a hrozí zrútenie fary. Aby sa predišlo úplnému zrúteniu, musel farár podoprieť múr dvoma pevnými murovanými stĺpmi. Budova je priestranná a jednoliata. Má štyri izby, pivnicu a komoru. Údržba prislúcha farníkom. K tejto fare patria mnohé knihy v štyroch rečiach.“ V roku 1957 dôstojný pán Hrmo začal so stavbou novej fary. Pre nedostatok financií stavba pokračovala ž do roku 1963. Je situovaná na cirkevnom pozemku vzdialenom od kostola asi 150 metrov. Po presťahovaní zo starej do novej budovy pokračovali rekonštrukčné práce aj naďalej. V rokoch 1978-1988 počas pôsobnosti Jána Rozinaja vo farnosti bol do kostola a do fary zavedený vodovod.

KRÍŽ OD RODÁKOV

DOM SMÚTKU

ORGANISTI, DYCHOVÁ KAPELA

KONTAKTY