História

Obec Kamenec pod Vtáčnikom sa môže popýšiť bohatou a zaujímavou históriou. Pre záujemcov sú pripravené dve varianty historického prehľadu. História v skratke opisuje najdôležitejšie medzníky v dejinách. Komplexný pohľad uverejňujeme v deviatich častiach. Pochádza od autorov žijúcich v obci.
Obec vznikla v r. 1955 zlúčením Dolného a Horného Kamenca. Zo stručných historických údajov vieme, že v chotári oboch zlúčených obcí objavili archeológovia hradisko so sídliskovými mladohalštattskými nálezmi a zdá sa, že celé toto územie bolo nepretržite osídlené až do stredoveku.
V dnešnom chotári zlúčených obcí najskôr vznikol Horný Kamenec. Najstarší písomný doklad o ňom jestvuje z r. 1355 Obec bola neustále vo vlastníctve viacerých šľachtických rodov. V chotári Horného kamenca vznikol Dolný Kamenec, o ktorom prvý písomný doklad jestvuje z r. 1518. V podstate tie isté šľachtické rody ovládali aj novovzniknutú obec. Keby sme dali do úvahy iba známe historické fakty, došli by sme k záveru, že najneskôr od začiatku 16. storočia sa obe spomenuté obce vyvíjali samostatne, na sebe takmer nezávisle, a to až do ich zlúčenia v r. 1955.
Celkom iné svetlo vrhajú na dejinný vývin oboch obcí ich potvrdzovacie prostriedky. Dokazujú, že skutočná samospráva v obidvoch sa vytvoril až v druhej polovici 18. storočia. Podľa doterajších výskumov samostatné potvrdovacie prostriedky mali obidve obce až od r. 1762, pričom ani po tomto roku sa nevzdali spoločného erbového pečatidla. všimnime si teraz, ako sa javí kancelárska prax v oboch spomenutých obciach.
V staršom Hornom Kamenci sa dá predpokladať vznik organizovanej obecnej správy na samom začiatku 16. storočia. Nepriamo to potvrdzuje aj vznik Dolného Kamenca, Ktorý sa z neznámych príčin potreboval vymaniť z područia Horného Kamenca. Ďalším významným dôkazom vzniku organizovanej obecnej správy v Hornom Kamenci až v 16. storočí je historický symbol obce. Je prekvapujúci. Na pečatidle z 18. storočia, ktorého odtlačok sa nachádza na dokumente z r. 1777, je zobrazená na polmesiaci stojaca Madona s dieťaťom. Obkolesuje ju svätožiara a kruhopis: „PATRONA HUNGARIAE“. Toto pečatidlo je zaujímavé až z troch hľadísk. Predovšetkým na ňom chyba označenie, že ide o pečatidlo Horného Kamenca. Názov obce v kruhopise chýba. Toto pečatidlo právom pripisujeme Hornému Kamencu podľa toho, že overuje dokument, ktorý vydala táto obec. Ďalším dôkazom, že ide o pečatidlo Kamenca je iný dokument, rovnako z r. 1777, ktorý vydáva Dolný Kamenec. V 18. storočí teda obe obce používajú jedno spoločné pečatidlo. Treťou zvláštnosťou je vlastný symbol.

Farský goticko-renesančný kostol v Hornom Kamenci, ktorý pochádza z polovice 16. storočia, je zasvätený všetkým svätým a na pečatidle obce je Madona s dieťaťom. Je to pochopiteľné, pretože ustálený symbol pre Všetkých svätých nejestvuje, obec chcela mať cirkevný motív, a tak sa rozhodla najneutrálnejšie – zvolila si patrónku Uhorska.
Umelecký štýl kovorytca i typ písma použitý v kruhopise presvedčivo datuje spoločné pečatidlo Horného i Dolného Kamenca do prvej polovice 18. storočia. Z úvodného textu vyplýva, že v Hornom Kamenci máme plné právo očakávať samostatnú kancelársku činnosť už v 16. storočí. Z tohto konštatovania vyplýva, že v danom prípade nemáme dočinenia s pôvodným pečatidlom obce, ale že máme plné právo očakávať jeho vernú predlohu už o dve storočia staršiu. Budúce výskumy prvé obecné pečatidlo Horného i Dolného Kamenca určite objavia.
Medzníkom vo vývoji potvrdzovacích prostriedkov oboch obcí je rok 1762. V tomto roku vzniká totiž samostatné nápisové pečatidlo Dolného Kamenca. V pečatnom poli nového typária je vyrytý barokový štít so štvorriadkovým textom: M (je ťažké rozhodnúť, či ide o o skratku slova Madona alebo slova Malý), 1762 (letopočet je vyrytý opačne), K (is), KEMENCZE PEC (sétje). Z textu vyplýva, že v tomto roku sa Dolný Kamenec menoval Malý Kamenec. Odtlačok tohto pečatidla je na dokumente z r. 1776. Toto pečatidlo používal iba Dolný Kamenec a pravdepodobne len niekoľko rokov, pretože už v 70. rokoch 18. storočia vzniká opäť nová situácia.
Na dokumente, ktorý vydal Dolný Kamenec v r. 1778, je odtlačok malého pečatidla, na ktorom sú v spodnej časti pečatného poľa vyryté dve ratolesti (temer pravidelne v obciach, v ktorých pôvodným symbolom bol cirkevný motív), ktoré obopínajú písmená K P (= Kamencze Pecsétje). Pravdepodobne súčasne s týmto menším pečatidlom obce vzniklo väčšie, prvé skutočne heraldické pečatidlo. Ním sú overené dva dokumenty – z r. 1783 a 1784. V strede pečatného poľa sú vyryté tri skalnaté bralá, stredné je výrazne vysoké, a na nich tri stromy s nezvyklo malou korunou, akoby bol chcel kovorytec vyjadriť veľkú vzdialenosť rastúcich stromov od pohľadu na ne z úpätia vysokých brál. skalnaté bralá nie sú tu náhodné, upozorňujú na názov oboch obcí. v hornej tretine pečatného poľa je na stuhe vyrytý ich spoločný názov: KAMENECZ.

Doklady na použitie tohto pečatidla jestvujú zatiaľ iba z Horného Kamenca. Z pečatidlo Horného Kamenca ho považovali aj predstavitelia obce richtár Ján Milo a notár Izák Peťko v liste z r. 1863. Jeho otlačok ako pečať Horného Kamenca poslali do Budapešti na heraldické posúdenie odborníkom Maďarského krajinského archívu. V skutočnosti ide aj o pečatidlo Dolného Kamenca, pretože nad korunami dvoch krajných stromov sú vyryté písmená I K (= Inferior Kamencz). Táto naoko drobnosť dáva tušiť, že myšlienka vytvoriť erb obce v takejto jedinečnej podobe vznikla v Dolnom Kamenci, pravda, od samého začiatku so zámerom, že tento nový, veľmi výstižný symbol bude slúžiť obom obciam. Nové pečatidlo obe obce používali až do začiatku nášho storočia – do vzniku nápisových pečiatok. Z tohto obdobia zatiaľ poznáme iba nápisovú pečiatku Horného Kamenca s textom: BARS VÁRMEGYE FELSOKEMENCZE KOZSÉG *1906*. Našli sme ju na dokumente z roku 1908.
Opísané potvrdzovacie prostriedky oboch pôvodne samostatných obcí azda celkom presvedčivo ukázali, akou výhodou je skutočnosť, že pôvodne dve samostatné obce – Dolný a Horný Kamenec – zostali naďalej zlúčené. Z povedaného vyplýva, že je úplne vylúčené navrhnúť samostatný historický erb pre dolný a samostatný pre Horný Kamenec. Obe obce mali totiž neustále spoločný symbol. Pri tvorbe obecného erbu pre Kamenec pod Vtáčnikom je historicky i heraldický logické, že predlohou tohto nového obecného symbolu bude pečatidlo upozorňujúc jednak na názov obce a súčasne na lesné bohatstvo chotára. Obecný erb by mal mať modrý štít s tromi striebornými (bielymi) skalnými bralami a tromi striebornými (bielymi) stromami. V tejto podobe bude erb Kamenca pod Vtáčnikom historický, pre obec veľmi výstižný a heraldický jedninečný.
HUDÁK J.: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava, SAV 1984, s. 286, Novák J.: Slovenská mestské a obecné erby. Martin, Osveta 1972, s. 196., Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava, Veda 1977, s. 13, Magyar országos levéltár, III. osztály. Altenburger pecsétgyujteménye, fasc. 7, Bars megye., Štátny oblastný archív Nitra so sídlom v Šali. Župa Tekovská, urbárske X, fasc. 2, č. 5., fasc.12 č. 6.