Povinné zverejňovanie
Faktúry, zmluvy, objednávky
FUTBAL
Futbal začínal v Hornom a Dolnom Kamenci ako i v ostatných obciach z ničoho. Hrávalo sa po lúkach s handrenáčkou. Prvým ustáleným miestom pre túto hru sa v roku 1940 stala časť chotára obce Vinohrady. Plocha však nebola ideálna, ale hralo sa. Prvú futbalovú loptu priniesol šuster Valent Mikula a podľa nej zhotovil i ďalšie. Keďže Kamenčania boli svetáci, zaoberali sa zberom textilných odpadov, všeličo vo svete videli, obkukali a začali sa venovať i futbalu. A to bola v dedine slávnosť, na ktorej sa zúčastňovala i miestna dychová hudba.
Po skončení vojny sa začalo budovať futbalové ihrisko na Pažitiach za pomoci vojnových zajatcov z Laskára. Denne ich dovážali. Ihrisko sa vybudovalo v rokoch 1945-1946 a začalo sa s prípravnými zápasmi. V tom čase už bolo futbalové oblečenie zelenožltej farby šnurované pod krkom s emblémom fabriky Úsvit, neskôr Tatra nábytok. Výstroj bol jej darom. Do obce bola prinesená lopta s pretlakovým ventilom už v roku 1948. Priniesla ju rodina z Francúzska, ktorá bola na návšteve u Ďurtov. Pravidelná súťaž sa v Kamenci začala hrať v roku 1951 na Pažitiach, neskôr na Haľanskom. Keďže hracia plocha na Pažitiach, predtým porastená trnkovým krovím, bola nerovná, podmienky futbalovej hry nespĺňala. Vlastníkom pozemku bola sčasti obec a sčasti evanjelická cirkev. Neskôr pozemok poskytli pre výstavbu rodinných domov. Mladí ľudia, združujúci sa v telovýchovnom a mládežníckom hnutí, požiadali MNV v Kamenci o pridelenie vhodného pozemku. Rozhodlo sa pre cirkevnú parcelu v katastri obce Kamenec, v lokalite Haľanské. K jednaniu došlo v roku 1950 a vlastníkom pozemku sa stal MNV. V roku 1951 bola traktorom z miestneho závodu Úsvit ako-tak upravená hracia plocha, osadili sa brány a o rok sa na nej hralo. Majstrovské zápasy však až od apríla 1953. V tomto roku bola v Kamenci založená Dobrovoľná športová organizácia (DŠO) Tatran. Od daného obdobia došlo k mnohým rekonštrukčným úpravám hracej plochy, taktiež k výstavbe šatní, krytej tribúny, ohrady hracej plochy, k výmene drevených brán za kovové, k prístavbe tzv. modrého salóna, k vybudovaniu prístupovej cesty, detského a tenisového ihriska, rekonštrukcii šatní, výmene okien a dverí za plastové, k výstavbe hospodárskej budovy.
STOLNÝ TENIS
Už v roku 1942 bol v hornej škole usporiadaný zápas v stolnom tenise. Správa o jeho konaní bola oznámená miestnym bubeníkom. V septembri 1948 bola sprevádzkovaná stredná škola. V nej počas prestávok i po vyučovaní predvádali svoje športové umenie pani učiteľka Feješová a pán farár Hrmo. Z toho sa čosi nachytalo i na žiakov. V roku 1955 v pohostinstve, neskoršej kinosále, bol v hlučnom prostredí usporiadaný prvý obecný verejný turnaj v stolnom tenise. Víťazom sa stal Ľudovít Mikula. Po nesmelých začiatkoch sa aktéri tohto športu presťahovali do Osvetovej besedy. Od roku 1964 družstvo hralo okresnú súťaž. Hrávalo sa v nedeľu v dopoludňajších hodinách. Cestovalo sa verejnými dopravnými prostriedkami. I z toho dôvodu účinkovanie Kamenca v súťažiach malo obmedzenú životnosť. Podmienky pre rozvoj hry sa zlepšili vybudovaním základnej školy v roku 1971. A tak došlo k súťažnému oživeniu v roku 1976, neskôr v roku 1982. Posledné znovuzrodenie so zápisom do okresnej súťaže bol ročník 2005/2006.
SPARTAKIÁDA
Obec neobišiel ani nácvik na II. celoštátnu spartakiádu, ktorá bola v roku 1960 v Prahe. Ženy zamestnané v Tatra nábytku spoločne s pracovníčkami ENO Zemianske Kostoľany nacvičovali skladbu žien. Spoločne vytvorili šestnástku. Po predstavení na okresnej spartakiáde v Prievidzi pokračovali v Nitre. Tam sa dozvedeli radostnú správu. Ide sa na Strahov. Ubytované boli na internáte, stravovali sa vo vojenských kuchyniach priamo na Strahove. Po úspešných nácvikoch konaných nonstop a vystúpení so svojou skladbou sa po desiatich dňoch unavené ale i šťastné vrátili domov.
Spartakiádne skladby nacvičovali aj žiaci ZŠ. Pod vedeným svojich učiteliek sa zúčastňovali obvodných aj okresných prehliadok. Najviac žiakov sa do nácviku zapojilo v roku 1980. 10. mája vystúpili so svojimi skladbami pred vďačným obecenstvom na miestnom futbalovom ihrisku. Zožali veľký úspech a boli odmenení srdečným potleskom.
HÁDZANÁ
Z iniciatívy žien cvičiacich spartakiádu, ale aj iných, sa začala hrať okresná súťaž v hádzanej na školskom dvore na Pažitiach. Zotrvanie v súťaži nemalo bohužiaľ dlhú trvácnosť z dôvodu cestovania. V kategórii žiakov, dievčat i chlapcov sa pokračovalo hlavne po presťahovaní do novej školy v roku 1971. Talentované dievčatá sa uplatnili v Zemianskych Kostoľanoch, Partizánskom a Lýdia Fábryová postupne prešla až do nemeckého bundesligové klubu Thüringer HC.
HOKEJ
Koncom päťdesiatych rokov sa k slovu prihlásili hokejisti. Začalo sa s korčuľovaním na plantáži pri Žiakeje dvore. Potok mal koryto tesne vedľa cesty. A keď už neďaleký mlyn neplnil svoju funkciu, mládež si tok upravila podľa svojho. Okolie si sčasti prispôsobila, aby sa voda dostala na potrebné miesta. Ešte bola poruke technika, obecná ručná hasičská striekačka. V prípade zmrznutia sa ohrievala petrolejkou. Hrávalo sa zväčša v nedeľu po malej omši, na korčuliach i bez nich. Vo večerných hodinách ľad osvetľovala pouličná lampa.
V šesdesiatych rokoch sa vybudovalo klzisko za Kašovým domom. Pomocnú ruku podal pracovník JRD Dominik Žiak. Zohnal buldozér a začalo sa pracovať. Avšak nebolo možné dosiahnuť rovinu. Aby sa voda udržala, bola okolo plochy nahrnutá zemina slúžiaca ako mantinely. I tak však na dolnej časti bola hladina približne o pol metra vyššia. Neskôr boli zapožičané fošne, ktoré slúžili ako mantinely. V susedstve klziska bola veľká stodola, ktorá bola nevyužitá. Slúžila ako pohodlné šatne so zákazom fajčenia. Po zemných úpravách bola čerpadlom z neďalekého potoka prečerpávaná voda. Po každom napustení čerpadlo s hadicami hokejisti odniesli na teplé miesto. Keď už bol ľad dostatočne hrubý, namaľovali si čiary a vodu stačilo nosiť v mliečnych konvách patriacich blízkej predajni. Slabšie to bolo s výstrojom. Veľmi pomohol Dominik Rybár dochádzajúci za prácou do Trenčína. Tam zakúpil kompletnú brankársku výstroj, prirodzene bez masky a prilby. Tie neboli v móde. Taktiež pre všetkých hráčov zaobstaral holenné chrániče. Problémom boli aj hokejky. Chlapci objavili obchod v Oslanoch, kde ich zriedkavo mávali. Naraz ich doniesli aj 20 kusov.
Pre Kamenec je pamätný rok 1966. Hoci v obci klzisko už končilo, žiaci – hokejisti sa zúčastnili turnaja o majstra okresu v Lehote pod Vtáčnikom, ktorý vyhrali, avšak nepostúpili, pretože nemali potrebnú výstroj, a tak uvoľnili miesto ďalšiemu finalistovi. Dospelý hokejisti sa dostali k slovu v ročníku 1994/1996. To už bol krytý ľad v Prievidzi. Hrali pod názvom Corte Kamenec. Corte mal životnosť len tri sezóny. Neskôr nastali podmienky pre oddiel neprijateľné.
ŠACH
Predpokladá sa, že šach v medzivojnovom období priniesli do obce učitelia, prípadne študenti študujúci na stredných školách. V päťdesiatych rokoch sa v Kamenci začalo hrať súťažne. Pre účasť v súťaži v rámci okresu bolo potrebné obsadiť sedem šachovníc, včetne jednej ženskej. Pamätný bol najmä zápas v Prievidzi, ktorý po dlhotrvajúcom boji vyhrali domáci v pomere 4:3. Kamenčiansky šach sa dostal do útlmu. Družstvo sa prihlásilo do okresnej súťaže až v roku 1963 a zotrvalo v nej štyri súťažné ročníky.
Za znovuzrodenie oddielu sa datuje rok 1987. Po vyše 20-tich rokoch hráči šachového oddielu nastúpili k pamätnému majstrovskému zápasu v Sebedraží. Podľahli 3:2, hoci mali blízko k víťazstvu. Ukázalo sa, že nová generácia je schopná úspešne pokračovať v tradícii svojich predchodcov. Pri dvanástich družstvách skončila v polovici súťažného poľa. Udaný trend pokračoval do polovice 90-tych rokov. V ročníku 1995/96 Tatran siahal po prvenstve. Predbehla ho posilnená handlovská rezerva. Nedostatok hráčov, prípadne ich zaneprázdnenie často spôsobovalo absencie. Družstvá nastupovali nekompletné, oslabené. Prejavilo sa to zánikom viacerých oddielov. Uvedená skutočnosť pomohla Tatranu v roku 2000 postúpiť do V. ligy a v roku 2004 do IV. ligy, kde pôsobí dodnes.
BEH
Na Košickom maratóne mieru po trikrát obec zviditeľnili svojou účasťou Milan Urbanovský a Jozef Krajčovič.
Od roku 2007 sa v Kamenci pod Vtáčnikom koná beh do vrchu s názvom Beh na Vtáčnik. Preteky vznikli na podnet občanov obce Kamenec pod Vtáčnikom. Prišli s veľmi odvážnym návrhom- zdolať horu, ktorá je nádherná, ale pritom veľmi obtiažná na výstup. Zvolila sa trať, ktorá začína v obci Kamenec pod Vtáčnikom. Za miesto štartu sa určilo centrum športových podujatí – futbalové ihrisko TJ Tatran Kamenec (320 m.n.m). Po štarte trať viedla celou dedinou s cieľom, ktorý bol jasný hneď od začiatku – vrchol Vtáčnika (1345,8 m. n.m.). Dĺžka trate je 11 km s prevýšením 1140 m. Na záver sa pretekári stretli opäť na futbalovom ihrisku TJ Tatran Kamenec, kde ich čakalo vyhodnotenie výsledkov, pivo, guláš a hodnotná tombola.
LYŽOVANIE
Lyžiarsky nadšenec Jozef Rybár rozmýšľal nad tým, ako obec zviditeľniť v lyžiarskom športe a dopriať ľuďom vychutnávať krásu tohto športu. Za podpory vedenia TJ Tatran bol v roku 1978 zakúpený v Transporte Chrudim vlek a umiestnený v lokalite Pitvory v katastrálnom území Bystričany. Pri jeho budovaní bola odlesnená časť zjazdovky, buldozérom zrovnaný terén, odstránené pne, vykopaná ryha pre dva elektrické káble z amfiteátra v dĺžke 900 metrov. Priviezli sa unimobunky slúžiace na skladové účely aj poskytnutie prvej pomoci. Slávnostné otvorenie lyžiarskeho vleku sa uskutočnilo 4. februára 1979. V ten deň sa uskutočnila aj okresná liga mládeže. Hneď po uvedení vleku do prevádzky bol pod odborným vedením uskutočnený lyžiarsky kurz žiakov 1. až 5. ročníka.
V priaznivom zimnom počasí, pri dostatku snehu, sa uskutočňovali lyžiarske kurzy nielen pre domácich žiakov. Zúčastňovali sa ich školy z Bystričian, Zemianskych Kostolian, Diviak nad Nitricou a ďalšie.
Po čase sa o zariadenie začal zaujímať Viliam Jánoška. So svojou partiou sa postaral o dvojnásobné predĺženie zjazdovky, výmeny technického zariadenia a vybudovanie čajovne. Na výročnej schôdzi TJ Tatran konanej 1. marca 2008 sa stal predsedom lyžiarskeho oddielu Viktor Kiripolský. S novými členmi výboru lyžiarskeho oddielu prevzal starostlivosť o vlek.
Za pozornosť stojí i bežecké lyžovanie, ktoré bolo realizované v rámci záujmového vzdelávania pri ZŠ pod vedením učiteľa Mgr. Františka Klementa. Oddiel dosahoval pozoruhodné výsledky. Získal niekoľko majstrovských titulov SR v jednotlivých kategoriách a v súťažiach škôl popredné umiestnenia. V roku 2005 na základe dosiahnutých výsledkov Slovenský olympijský výbor nominoval 5 žiačok ZŠ z Kamenca pod Vtáčnikom na školské majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní do švédskeho mesta Gällivare. Z 23 zúčastnených družstiev obsadili 5. miesto.